Poslať tip na produkt e-mailom

Strečniansky hrad stojí na začiatku strečnianskej tiesňavy proti toku Váhu na jeho ľavom brehu na strmej vápencovej skale vo výške asi 420 m.n.m.. V minulosti bol najbezpečnejšou pevnosťou horného Považia. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. storočia, ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeolgické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby kamennej. Písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z r. 1384, keď sa spomína pod názvom "comitatus castri Strechyn". Od konca 14. storočia menil svojich majiteľov. Hrad vlastnil Ján Korvín, neskôr Ján Zápoľský a ďaľší. V následujúcich storočiach bol hrad rozšírený a renesančne prestavaný. Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov. Výsledky historicko-architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov. Záchrana hradu, úprava a konzervácia sa uskutočnila až v 90-tych rokoch a v roku 1995 bol hrad sprístupnený verejnosti. Interiér: Na hradných budovách a palácoch sa zachovali časti konštrukcií po stropoch, klenbách, architektonické články, najmä neskorogotické okná a zvyšky klenbového systému pretínavých rebier v kaplnke. Počas konzervácie časť priestorov upravili, pre expozíciu stavebného vývoja hradu a jeho tradicií. Ďalšia časť ostala otvorená a opravili sa vence obvodových murív. Pôvodne gotické a renesančné rámy okien boli osadené tónovanými sklami a jednotlivé objekty dostali plechové strechy, pokraté hydroizolačnou fóliou, ktoré však nšťastie odspodu nevidno. Veža dostala úchvatné betónové schodište a kaplnka nové farby do interiéru. Z veže je veľmi pekný výhľad do Strečnianskeho prielomu Váhu aj na zrúcaninu Starého hradu a Domašínsky meander. Súčasný stav: Pôvodne tvorili hradné zrúcaniny, zvyšky palácov, kaplnky a veží, vklinené do skalného masívu, s prírodným rámcom krajiny jednotný kompozičný celok. Po začatí konzervačných prác na korunách murív, ktoré sa uskutočnili začiatkom nášho storočia, sa veľa nezmenilo. Potom však nastalo obdobie veľkých "záchranných" prác, ktoré prinieslo aj potrebné statické zabezpečenie hradnej skaly, avšak siueta hradu ako aj jeho historická hodnota, značne utrpela. Pôvodná stredovcká cesta (dnes vydláždená), obchádzajúca hradné hralo a vedie návštevníka k vstupnej bráne s premostením nad skalnatou hradobnou priekopu. Do nádvoria je možné nakuknúť cez mrežu brány. Ak prídete v čase sprístupnenia hradu, môžete si obzrieť celý areál s dominujúcou vežou a konštrukciami hradných palácov až po kaplnku. Musíte mať veľkú predstavivosť, pretože ani terajšia rekonštrukcia a ani sprievodcovia vám nepodajú verný obraz ako hrad pôvodne vyzeral. Napriek tomu sa hrad stal miestnou atrakciou (zo spomínaných bastiónov napríklad strieľa replika bronzového dela) a keď spojíte jeho návštevu s blízkym Starým hradom, môžeme vás ubezpečiť, že si prídete na svoje.

Doporučiť svojím známym