Poslať tip na produkt e-mailom

Bryndza (z rum. brânză), je mäkký, miesený a solený ovčí syr vyrábaný z hrudkového ovčieho syra. Vyrába sa na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku, Ukrajine a v Bulharsku. Konzumujú ju aj v Rakúsku a Bavorsku (Brimsen, Liptauer Käse), Česku a pod. Zachovaný je aj latinský názov: vulgo Burenda - ľudovo bryndza. V minulosti bola porovnávaná s talianskym mäkkým syrom žltkastej farby menom Strachino. Základným predpokladom pre kvalitnú bryndzu je dobrá aromatická paša. Výroba Najprv sa zasyrí sladké ovčie mlieko. Táto surovina sa nechá zaschnúť na salaši, čím vznikne hrudkový ovčí syr. Ten sa prenesie do bryndziarne, kde sa triedi a umýva vodou a potom sa nechá vyzrieť pri 20 stupňoch Celzia v syrárskych vaniach. Potom sa z tohto syra odstráni kôra, vytlačí sa z neho prebytočná tekutina (srvátka) a rozdrví sa. Drvenina sa posolí a rozotrie na valcoch, čím vznikne bryndza. Liptovská bryndza sa balí do typických drevených polosudov (geletiek).´

Druhy

Liptovská: vyrába sa len v (pod)horských oblastiach v čase laktácie oviec; 50% sušiny; 50% tukuv sušine

Letná: obsahuje aj kravský mliekárenský syr; 46% sušiny, 40% tuku v sušine

Zimná: pozostáva zo skladovaného ovčieho syra a čerstvého mliekárenského (plnotučného alebo polotučného) kravského syra; 46 % sušiny; 50% tuku v sušine

Podľa Potravinového kódexu SR musí výrobok označovaný ako bryndza obsahovať minimálne 50% ovčieho syra v sušine. Dejiny Na Slovensku sa začala po domácky vyrábať asi pod vplyvom Valachov (t.j. asi 15. stor.). V 18. storočí vo viacerých mestách vznikli bryndziarske manufaktúry (1787 v Detve). Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine je druhou bryndziarňou na Slovensku a bola založená rodinou Molecovcov v roku 1797. Funguje dodnes. V 19. storočí bola veľmi vyhľadávaná aj breznianska bryndza, známa aj pod pomenovaním brezniansky syr, mala veľa napodobovateľov nielen v okolí Brezna. Slávny zvolenský bryndziar Teodor Wallo upravil výrobný postup bryndze tak, že namiesto soli po dlhých pokusoch pridal do bryndze špeciálne pripravený soľný roztok a po zomletí syra s týmto roztokom dostal mäkkú mazľavú bryndzu. Teda bryndzu ako ju poznáme dnes. Je historicky doložené, že aj v 19. storočí staroturskí obchodníci okrem obchodu s ovčími črevami na typické Wursty, obchodovali s bryndzou z Liptovskej, Oravskej, Turčianskej, Gemerskej, či Zvolenskej stolice na syrovom trhu na Dominikánskom námestí vo Viedni. Tam sa zrejme udomácnil i názov dovozovej pochúťky na známy Liptauer, ako bryndzovú lahôdku pochádzajúcu z Liptova. Bryndza dnes spolu s parenicou patrí medzi tradičné slovenské syrárske výrobky a má štatút chráneného výrobku, je základným prvkom v typicky slovenskom jedle v bryndzových haluškách.