ŠTRBSKÉ PLESO
|
|||
Štrbské pleso
(1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso. Názov vyplýva z polohy v historickom štrbskom chotári.
Prvý ho spomína Dávid Frölich r. 1644 v diele Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium. Juraj Buchholtz st. hovorí r. 1719 o destilácii limbových a kosodrevinových olejov pri plese. Pred príchodom turistov ho poznali uhliari, poľovníci, drevorubači a bylinkári. Štrbčania hrozili a aj sa r. 1860 pokúsili vypustiť pleso, aby namiesto „bezcennej mláky" získali pasienok. Do r. 1901 patrilo liptovskej rodine Szentiványiovcov, vtedy ho odkúpil uhorský štát. Pleso sa od konca 19. storočia umelo zarybňovalo a v zime pre chladiarenské ciele na ňom lámali ľad (bol mimoriadne čistý, preto bol oň veľký záujem, dovážali ho napríklad až do Budapešti, Berlína a Viedne). Najstarší obraz plesa namaľoval levočský krajinár Ján Jakub Müller okolo r. 1825. Prvé seriózne merania hladiny a hĺbky uskutočnil Dionýz Dezsö r. 1875.
PRÍSTUP:
- osada Štrbské pleso (0h00"/0h00"),
- Tatranská Štrba (Ozubnicová železnica),
- Tatranská Štrba (modrá, 1h30"/1h45"),
- Štrba (modrá, 2h15"/2h30"),
- Symbolický cintorín (červená-modrá, 1h25"/1h15"),
- Chata pri Popradskom plese (červená, 1h15"/1h05"),
- Sliezsky dom cez Ostrvu (červená, 4h45"/4h35"),
- Chata pod Rysmi (červená-modrá-červená, 3h35"/2h50"),
- Rysy (červená-modrá-červená, 4h35"/3h35"),
- Chata pod Soliskom ( Sedačková lanovka II),
- Chata pod Soliskom (modrá, 1h30"/1h20"),
- Predné Solisko (modrá-červená, 2h30"/1h50"),
- osada Štrbské Pleso cez Bystré sedlo (žltá-červená, 6h55"/zakázaný smer),
- Kriváň (červená-modrá, 3h30"/3h00"),
- Tri studničky (červená, 2h20"/2h30"),
- Tri studničky cez Vyšné Kôprovské sedlo (červená-modrá, 8h35"/8h20"),
- Podbanské (červená, 3h35"/3h45"),
- Podbanské (17 km), Vyšné Hágy (6 km),
- Tatranská Štrba (7 km),
- Štrba (11 km),
- Starý Smokovec (15 km),
- Tatranská Lomnica (20 km),
- Ždiar (36 km),
- Poprad (25 km),
-
Kežmarok (40 km).

















